A vraj to tak malo byť. Bolo to vpísané vo hviezdach. Takto nejako je to naplánované. Malo to mať predsa šťastný koniec. Veď sa to dokonca stáva aj vo filmoch. Len úsmevy a život bez problémov, žiadne klamstvá, len krásne miesta a vietor vo vlasoch. Všetci sú k sebe takí milí, láskaví a dobrosrdeční. Dokonalá dokonalosť. Hej, ešte spíš ?
Niet pre ňu miesto. Vytratila sa. Ako by aj láska mohla existovať, keď všetko je zlé, kruté a nebezpečné. Nie svet! To srdce, čo bije v tebe! Len závisť a nenávisť, len slané kvapky stekajúce po tvári, horká trpkosť a sladká lož. Usmievaj sa falošne, tak ako to len ty vieš. Dám si masku a ty na to ani neprídeš...
Poďme sa všetci pretvarovať ďalej. Neskladaj si masku z tváre. Niekto by ti totiž mohol ublížiť. Hrajme sa ďalej, že podáme ruku nepriateľovi. Hrajme sa ďalej, že pomáhame chudákom, a že spasíme svet. Hrajme sa, že nám záleží na citoch iných, a že nechceme ublížiť. Hrajme sa, hrajme a pretvarujme...Vraj už nikdy nezradíme blížnych. Vraj už nedovolíme, aby niekto kvôli nám ronil slzy. Už žiadna krivda. Och, akí spravodliví sme, my ľudia.Neklam !
Daj si masku a hraj divadlo ďalej. Na konci však nebude potlesk. Otvor oči, a možno už viac nezaspíš. Nie,to sa ti nesnívalo! A vraj toto má byť láska ?