V tme existuje veľa miest, kde sa minul smiech. Možno tam, kde už nie je kvapka vody, kde zhaslo svetlo, kde posledný krát niekto vydýchol. Možno tam, kde búrka zanechala spúšť, kde voda zmietla všetko. Možno tam, kde piesku je ako hviezd, a kde sa zatriasla aj zem. Niekde v tme aj nebo občas zvykne plakať!
Prišiel ten deň! Keď zlata boli plné vrecká, diamanty na oblohe, ropa a vodka ako rieka tiekla, závisť a nenávisť ruke v ruke kráča. Čas, keď môžeš Mesiac si kúpiť, keď môžeš ísť aj na koniec sveta. Všetci slepo, len tak oproti svojmu cieľu po ceste, ktorá sa stráca. Čas, keď môžeš a máš všetko. Nemôžeš sa len nadýchnuť ! A nebo už viac nezaplače.
A vraj na svete je niekto ešte šťastný. Možno ešte malé miesto, kde sa neminul smiech. Miesto, kde slnko ešte nezhaslo.V tých detských očiach sa ešte nestratil ! V tom detskom krehkom pohľade.
Aj smiech sa minie v deň, keď patril ti svet. A niekto zhasol, aj keď dobre vedel, že sa bojíš tmy.
