Usmievavá tvár a pod ňou utýrané oči. Smiech a pod ním zranená duša. Radosť a zahalené zahanbenie. Láska a v nej skryté využitia. Pokora, čo v nej vrie zlosť. Súcit a s ním almužna pre očí druhých. Ubohosť zakrytá pokrytectvom. Sny a ubolená realita, čo raz ma len jeden koniec. Uprimnosť a hlboko v nej pýcha. Priateľstvá, ruka v ruke dýka. Dobrota a od nej ďaleké milosrdenstvo, čo už nevidieť v diaľke. Rodina, čo má spálené mosty. Na vonok žiaľ a v srdci krásna škodoradosť. Kroky k zmiereniu na míľe vzdialené od odpustenia. Povzbudivé slová, čo puknú ti srdce. Získaný svet a stratená je tvoja duša. Plač a bolesť, čo tečie v žilách človeka, toho tvora bez nádeje. Sladké lži ako med, čo tak dobre chutia. A pravdy bez cesty a života. Vernosť, čo nemá už ani tvoj pes. Ľudia s maskami, čo skývajú si oči, čo zradia. Cudzinci vedľa seba. A na sever a na juh. Voda, čo páli, ohne, čo mrznú. Dvere sa zatvárajú a ty neotvoríš už viac. A posledná chvíľa, čo sa už dávno minula. Zajtrajšok v minulosti. A budúcnosť, čo si mal zmeniť včera. Dýka v tvojej ruke a maska, ktorou si zakrývaš svoju tvár a nemôžeš sa pozrieť do zrkadla....
Dali sme si masky. Zasvietila sa tma. A všetko má svoj koniec. Aj tá tvoja hlúpa hra. Skrytosť odhalila, čo si hral. Spadla jedna maska...
A v pohľade. Zoči voči. A teraz vidím tvoju tvár...