Tatiana Hrušovská
Na kríži...
Mal to byť koniec...
Som jednoduchý človek -najdokonalejší tvor na Zemi , plný chýb. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Ja neverím na rozprávku. Ja neverím, že sny umierajú. Viem, že náhody sa nestávajú. Osudy v pohľadoch sa zabíjajú....
Akoby sa vôbec nezastavil čas. Nepočujem to ticho. Všetko si kráča svojím smerom, len tak rýchlo ďalej......
Jeden falošný úsmev. Ticho. V jednom pohľade láska. Fiasko. Jedna slza na tvári. A nôž do chrbta. Dali sme si masky. Zhasla sa tma...
Možno sa mi to len zdalo. Počula som jeden hlas. Hlas bez zvuku, farby a melodie. Mohlo to byť naozaj? Pozriem sa do zrkadla a...
Pýcha, tá ešte nikomu nič dobré nepriniesla. Len pády a zranenia. A len Boh vie...
Modrá. Bolo by to, akoby si slepému vysvetľoval farbu. Modré je nebo a nezábudky, a...On, ale nevie aká je modrá. Niežeby to nechápal. On ju skrátka len nikdy nevidel...
Len tíško hľadím. Len tíško hľadím na najbohatšie miesto na zemi....
Jedna kvapka. Druhá kvapka. Celý pohár pretiekol. Kvapky občas zvyknú raniť. Z vody predsa štípu rany. V očiach prší a blýska sa. A aj slnko skrýva sa.
Bojíš sa tmy. Zatváraš oči a tíško voláš o pomoc niekde tam, kde nikto už nehľadá. Pozoruješ kvapky rosy z tvojich očí. Minul sa....Minul sa ti smiech. A v tom niekto zhasne!
Zavrieš oči. Ani sa nepokúšaj otvoriť ich! Mohol by si sa totiž prebudiť. A zrazu by si zistil tú prekliatu realitu. Sny sa totiž nezvyknú plniť...
A zrazu začne biť. Počuť akýsi plač. Vo vzduchu je cítiť radosť, ktorá ešte pred malou chvíľočkou bola nesmiernou bolesťou. Si tu Ty a žiješ!